„Človek sám rozhoduje o tom, kde má hranice možného.“ Táto silná veta, ktorá znie takmer ako výzva, má v sebe obrovskú hĺbku. A ak sa niekde jej význam prejavuje v celej svojej sile a zraniteľnosti zároveň, je to práve na ceste materstvom – v tehotenstve a pri pôrode.
Keď žena zbadá dve čiarky na tehotenskom teste alebo prvý krát počuje tlkot srdiečka svojho bábätka, otvára sa pred ňou nový svet. S ním prichádzajú aj očakávania – vlastné, rodiny, lekárov, spoločnosti. Často počúva:
Tieto vety, aj keď niekedy myslené dobre, môžu nevedomky vložiť hranice tam, kde ešte vôbec nemusia byť. Stávajú sa vonkajším rámcom, do ktorého sa žena pokúša vtesnať svoje unikátne telo a svoju jedinečnú skúsenosť.
1, Vo vnútri nás:
Prvou a najdôležitejšou hranicou sú často naše vlastné presvedčenia a strachy. Veríme, že to zvládneme? Máme dôveru vo vlastné telo a jeho úžasnú schopnosť počať, nosiť a priviesť na svet nový život? Rozhodnúť sa veriť vo vlastnú silu je prvý a zásadný krok k posunutiu hraníc. Poznanie svojich možností, informovanosť a pripravenosť sú základom.
2, V informáciách a podpore:
Hranice sa posúvajú, keď sa aktívne informujeme a na pôrod pripravujeme. Keď hľadáme dôveryhodné zdroje, rozprávame sa s lekármi a pôrodnými asistentkami, ktorí rešpektujú naše rozhodnutia, a keď nás obklopené podporou prostredia (partner, rodina, pôrodná asistentka, dula). Vedieť, aké máme možnosti, aké sú naše práva a čo je pre nás dôležité, nám dáva moc rozhodovať sa na základe poznania, nie strachu alebo tlaku.
3, V komunikácii a sebapodpore.
Schopnosť jasne komunikovať svoje potreby, priania a obavy s poskytovateľmi starostlivosti je podstatná. Povedať „Nie, toto si neprajem“ alebo „Áno, toto by mi pomohlo“ vyžaduje odvahu. Rozhodnúť sa hovoriť za seba je aktom stanovenia si vlastnej hranice. Rovnako dôležitý je náš vnútorný rozhovor. „Nezvládnem to“ nahradiť slovami „Dám do toho všetko. Zvládnem to! “ mení vnímanie možného.
4. V rešpekte k jedinečnosti.
Každé tehotenstvo a každý pôrod je iný. To, čo bolo možné pre jednu ženu, nemusí byť možné alebo žiaduce pre inú. Skutočné posúvanie hraníc nie je o slepom snažení sa o „ideál“, ale o nájdení toho, čo je možné, bezpečné a správne práve pre vás a vaše bábätko v danom momente. Niekedy je najsilnejším rozhodnutím súhlasiť s neplánovaným zákrokom, ktorý zachráni životy. To nie je porážka, ale prejav hlbokej zodpovednosti a lásky.
Hranice možného v materstve nie sú pevné steny, dá sa s tým pracovať – sú to ako pružné membrány. Sú ovplyvnené nie len našou anatómiou, zdravím, okolím, ale obrovskou mierou aj naším myšlienkovým nastavením, našou odhodlanosťou a rozhodnutím, informovanosťou a schopnosťou hľadať a prijať podporu.
Neznamená to, že všetko je vždy možné. Znamená to, že my máme väčšiu moc, ako si často pripúšťame, definovať, kde sa naše osobné hranice nachádzajú a kam smerovať svoju energiu. Znamená to veriť, že naše telo je úžasný nástroj, naša myseľ je mocný spojenec a naše srdce je nevyčerpateľným zdrojom lásky a odhodlania.
Rozhodnúť sa veriť vo vlastné možnosti, aktívne sa pripravovať, komunikovať svoje potreby a rešpektovať svoju jedinečnú cestu – to je skutočný akt určovania si vlastných hraníc možného na tejto neuveriteľnej ceste materstva. Vaše hranice sú Vaše. Poznajte ich, rešpektujte ich, a ak cítite že je čas, odvážte sa posunúť ich.
Ak vás tento prístup oslovil a chcete svoju jedinečnú cestu k pôrodu naplánovať s istotou v srdci, pozývam vás na svoje kurzy prípravy na pôrod. Spoločne prejdeme cestu od pochybností k sebadôvere, aby ste sa mohli na pôrod pozerať ako na silný a sebavedomý zážitok.
Kde sú vaše hranice a ako sa snažíte posunúť ich ďalej?
Všetky vaše odpovede, poznatky a inšpirácie si môže nájsť a zapisovať do diára (Diár – najkrajší zázrak života), ktorý vás bude sprevádzať na vašej ceste.