Keď som si udržala svoju silu

I tento pôrodný príbeh je krásny a inšpirujúci, napriek tomu, že bol medikamentózny a indukovaný. Mamička si však vedela svoju energiu a silu nádherne udržať.

Príbeh Lucka Bobkobá – ďakujem Lucka

Prvá kontrola v pôrodnici v Krompachoch prebehla v 38+4 TT. PA si ma vzala do starostlivosti na CTG záznam. Keďže som toto vyšetrenie absolvovala len raz u svojej doktorky, nevedela som presne ako má záznam vyzerať, resp. čo očakávať v istých situáciách.

PA ma usmerňovala v polohovaní, no po dlhšom čase ma oboznámila, že záznam nevyzerá najlepšie a o ďalšom postupe ma bude informovať lekár s tým, že môžem rátať s alternatívou hospitalizácie. Skúsili sme teda záznam skontrolovať po občerstvení a vyvetraní hlavy o 1-2 hodinky. Záznam však vyšiel rovnaký, saltatorický. Po istom čase prišla ku mne lekárka, ktorá mi vysvetlila, že ostanem na pozorovaní 3 dni, budú mi podávať infúzie a uvidí sa, ako sa situácia vyvinie.

Od začiatku pobytu v nemocnici som pokračovala v režime ako som bola zvyknutá doma – náparka, cvičenie, kratšie prechádzky, chôdza po schodoch, čaje, ľanové semiačka, ďatle,…

Po celú dobu hospitalizácie boli záznamy ako na hojdačke Jeden dobrý, dva horšie. Najviac ma však ukľudňovalo, že prietoky cez pupočník boli v poriadku. Snažila som sa bábätku prihovárať, volať ho k nám no neúspešne.

S pani primárkou sme sa dohodli, že pristúpime k vyvolávaniu pôrodu. V deň 39+1 TT mi bola teda zavedená 1/4 dávky vyvolávacej tabletky. Po zavedení som pociťovala mierne tvrdnutie bruška a spomínam si na slabučké sťahy, ktoré som začala pociťovať po prechádzke.

Do večera sa však nič nezmenilo. V noci som sa snažila dobre vyspať, aby som bola pripravená na ďalší deň, kedy už snáď uvidíme naše bábätko.

Moje telo, plné emócii a myšlienok, však tento plán zmenilo a ja som takmer celú noc bdela. Po raňajšom vyšetrení mi bolo oznámené, že som otvorená na 1 cm, ale vzhľadom na to, že žiadne bolesti som nemala, znova sme pristúpili k zavedeniu vyvolávacej tabletke, ale už v 1/2 dávke.

V najbližších 4 hodinách som pociťovala, že bábätko v brušku pracuje, ale nijako ma to neovplyvňovalo. Až do momentu, keď mi odtiekla plodová voda. Po vyšetrení mi lekárka povedala, že som otvorená na 3-4 cm a že mám ísť ešte oddychovať na izbu k manželovi.

Čakanie sme si s manželom krátili hraním žolíka Bolesti neboli výrazne, a tak som relaxovala touto formou.

Po cca 2 hodinkách som si vyžiadala klystír, čo pôrod dosť rozbehlo. Na kontrakcie som sa už plne sústredila, niektoré som potrebovala predýchať, no stále som sa snažila myseľ odpútať od bolesti, pretože moja predstava bola, že porodím v najbližších hodinách.

To som však netušila, že po pól hodine pri prechode o poschodie nižšie na kontrolný záznam sa pôrod poriadne rozbehne. Po kontrole pani doktorkou mi bolo povedané, že som otvorená na 7-8 cm (čo ma poriadne zaskočilo), ale že steny pôrodných ciest sú ešte mierne tuhé, a teda že mi podajú spazmolytikum a niečo proti bolesti.

V tomto momente mi už bolo nepríjemné ležanie na kresle. Cítila som ako sa bábätko posúva k nám na svet Po dotečení infúzie ma skontrolovala pani doktorka, ktorá zahlásila “8-9 cm, zájdená bránka, rodíme”.

Náhly sled udalostí ma mierne vykoľajil, ale aj povzbudil. Požiadala som personál aby zašli po manžela na izbu aby mohol byť pri tejto krásnej chvíli, tak ako sme si to obaja prijali. Medzi tým som sa v sprievode PA presunula do sprchy na nadštandardný pôrodných box a krátko na to na pôrodný gauč na samotné tlačenie.

Poloha v polosede na kresle mi totiž vôbec nevyhovovala vzhľadom na bolesť okopkaných rebier malými nôžkami a na inú polohu som sa necítila. Pani doktorka mi stále prízvukovala aby som udržiavala dýchanie tak ako doteraz (podľa toho spoznala, že som absolvovala predpôrodné prípravy ).

Pri tlačení ma manžel držal za ruku, čo ma veľmi podporovalo s dodávalo silu Do úst som dostala cievku, ktorá mi pomáhala v psychickom rozpoložení a “vyfukovaní” bolesti z tela von. V tomto bode som mala celú myseľ koncentrovanú na bábätko a na to, že ho chcem už držať v náruči.

Po pár zatlačeniach mal manžel možnosť vidieť hlavičku, na čo som sa jej aj ja sama dotkla. To bol moment kedy som dostala veľkú dávku energie a na ďalšie, tuším, 2 zatlačenia, bolo bábätko na svete

Hneď mi nášho synčeka priložili na hrudník, no prvé sekundy sme nepočuli ten povestný plač po narodení. To ma vystrašilo a synčeka si vzali cez chudbu na novorodenecké oddelenie v sprievode manžela.

Nekonečné sekundy strachu skončili, keď som hneď za dverami započula plač Náš synček len chcel aby o ňom vedela celá chodba Kým skontrolovali malého ja som sa pomaličky presunula na kreslo, kde ani neviem ako vyšla placenta.

V tomto momente som už mala nášho synčeka na hrudi . Ochotná pani doktorka mi po požiadaní placentu ukázala vysvetlila, čo bolo spojené s bábätkom, ukázala zvyšné plodové obaly a ukázala mi, ktorá strana bola spojená s maternicou.

Po zašití a umytí sme s manželom mali nádherné a nezabuduteľné 2 hodiny osamote, už ako trojčlenná rodinka

Z diania na pôrodnej sále máme aj vtipné spomienky, keďže chudák manžel si v tom zhone obliekol naopak oblečenie, ktoré mu PA doniesla a v radostnom obehovaní kresla rozbil sklenenú fľašu, v ktorej som mala vodu Personálu sme urobili prácu navyše

Na pôrod spomínam veľmi pekne, s veľkou radosťou ale hlavne s pokorou . Nebol podľa mojích predstáv, ale napriek tomu sa na ďalšie pôrody budem tešiť