Keď tehotná duša volá po ľuďoch: Ako sme našli svetlo na konci tunela samoty.

Dve ženy, jeden strach – a cesta, ktorá ich spája

Sviečky, jemná hudba, teplý olej v dlaniach. Pripravila som sa na relaxačnú tehotenskú masáž – chvíľu, kedy má byť žena úplne pre seba. Niekedy však telo hovorí jedno, a duša niečo úplne iné.

Moja klientka ležala na boku, pripravená na jemné dotyky mojich rúk. Predpokladala som, že bude uvoľnená, ale naopak – cítila som z nej napätie. Vnímala som, že ju niečo trápi. Namiesto toho aby sa ponorila do relaxácie, stále rozprávala. Myseľ jej pracovala na plné obrátky. Je tu príjemne,“ šepkala, no jej telo hovorilo inak: svaly tvrdé ako kameň, dych spevnený úzkosťou. Cítila som, ako pod mojimi dlaňami pulzuje niečo viac ako len napäté svaly – strach. Hlboký, tichý, no o to naliehavejší.

„Bojím sa, že po pôrode budem celé dni sama. Nezvládnem to.“

Tento príbeh nie je o strachu z pôrodu. Je o strachu zo samoty – o obavách, ktoré mnohé tehotné ženy nosia v sebe, no len zriedka o nich hovoria nahlas. Bol to strach z ticha – z prázdnoty, ktorá pohltí všetko, čo bolo kedysi jej.

Časť 1: Príbeh Klientky – Keď samota dusí radosť

Lucia – pomenujme ju tak – sa presťahovala do nového domu s manželom. On odchádzal o piatej ráno, domov sa vracal až večer. Ona zostávala medzi štyrmi stenami, s bruchom plným života a srdcom plným strachu.

„Celé dni neprehovorím ani slovo, som tu stále sama“ priznala počas masáže, hlas bol smutný. „A čo potom, keď príde bábätko? Budem len stroj na plienky a dojčenie? Mám strach, že sa v tom všetkom stratím.“

V ten deň som jej nemasírovala len chrbát. Masírovala som jej dušu slovami.

„Samota nie je nič, za čo by ste sa mali hanbiť,“ povedala som jemne, zatiaľ čo olej s príjemnou vôňou uvoľňoval napätie v jej tele. „Niekedy musíme prejsť cez obdobie samoty, aby sme objavili, čo nám môže ponúknuť. Ale dobre vedieť, že na touto cestou nemusíte ísť sama.“

Počas masáže sa zo mňa stala najprv poslucháčka, až potom masérka. Lucia sa rozrozprávala ďalej:

Hlad po spoločnosti – Je zvyknutá byť obklopená ľuďmi, no teraz sa cíti ako „uzavretá v klietke“.

Obavy z toho, čo bude po pôrode „Čo ak sa budem cítiť ešte osamelejšie, keď budem len s bábätkom? Manžel bude i naďalej chodiť z práce neskoro, aj keď sa na nás určite bude tešiť, ale väčšiu časť dňa budem sama. Čo ak stratím samú seba?“:

Tieto emócie nie sú len jej. Sú to tiché strachy mnohých mám, ktoré sa boja priznať: „Čo ak materstvo bude… osamelé?“

Druhá návšteva: Eva, ktorej svet zrazu stíchol

O pár dní prišla Eva. 

Pred tehotenstvom žila medzi ľuďmi – v kaviarniach, na pracovných stretnutiach a festivaloch. Teraz? Sedela sama v novom byte a bála sa, že stratí samu seba.

„Viem, že to znie smiešne,“ povedala počas masáže, „ale najviac sa teším na prehliadky u gynekológa, lebo aspoň niekoho vidím.“

Most k vnútornej rovnováhe

Keď slová nestačia, pomôžu jednoduché nástroje na znovunájdenie kontroly. Počas masáže sme pracovali s týmito myšlienkami:

1. „Toto je iba fáza – nie je to navždy.“

Tehotenstvo a prvé mesiace s bábätkom sú prechodom, nie trvalým stavom. „Za rok sa budeme smiať, ako sme sa báli,“ povedala som jej.

2. „Samota nie je to isté čo osamelosť.„

Vysvetlila som jej, že čas strávený sama so sebou môže byť cenným darom. Navrhla som jej, aby si vytvorila malé každodenné rituály – popoludní si dala šálku čaju s obľúbenou knihou, alebo si zapisovala myšlienky do denníka pre tehotné ženy, ideálny je napríklad Diár – najkrajší zázrak života. Zároveň som ju povzbudila, aby zostala v kontakte s ostatnými ženami – cez rôzne online skupiny pre tehotné a mamičky, kde môže nájsť pochopenie a podporu.

3. Stále ste to vy – aj s dieťatkom.

Popôrodné obdobie môže byť krásne, no zároveň náročné. Mnohé ženy sa v tejto fáze cítia osamelé, unavené a stratené v nových povinnostiach. Je dôležité si uvedomiť, že starostlivosť o seba nie je luxus, ale nevyhnutnosť.

Ak sa cítite vyčerpané alebo izolované, skúste si nájsť aspoň krátky čas len pre seba. Môže to byť:

• Popôrodná masáž alebo relaxačný zábal – chvíľa oddychu, kedy sa vám o dieťa postará niekto iný
• Káva s kamarátkou – osobne alebo aspoň telefonát, ktorý vás prepojí so svetom
• Krátka prechádzka – čerstvý vzduch a zmena prostredia dokážu divy
• Online skupiny pre mamičky – niekedy stačí vedieť, že v tom nie ste sama

Nebojte sa požiadať si o pomoc. Partner, rodina alebo priatelia často radi prispôsobia svoj čas, ak vedia, čo práve potrebujete. A ak máte pocit, že sa v tom všetkom topíte, porozprávajte sa s niekým, kto vám rozumie – či už s lekárom, psychológom, alebo skúsenou pôrodnou asistentkou.

Pamätajte – byť dobrou mamou neznamená obetovať všetko. Niekedy stačí pár minút pre seba, aby ste sa opäť cítili ako vy.