Keď strach z pôrodu paralyzuje – 2. časť

Možno si spomínate na Martinku, ktorá zažívala panicky strach z pôrodu a výčitky z toho, že nedokáže ani len pomyslieť na vaginálny a prirodzený pôrod. Tento príbeh začína tu.

Tehotenstvo a pôrod sú mimoriadne obdobia plné očakávania, ale často aj obáv. Je úplne prirodzené cítiť strach – z neznámeho, z bolesti, z možných komplikácií. Dôležité však je, tieto strachy nepotláčať, ale priznať si ich a začať s nimi aktívne pracovať čo najskôr. Prečo? Lebo práve táto práca môže otvoriť dvere k ľahšiemu a prirodzenému pôrodu.

Vystrašená Martinka, čakajúca svoje prvé dieťatko, sa na mňa obrátila s veľmi konkrétnou prosbou. Jej hlas sa triasol, keď mi priznala: „Bojím sa. Bojím sa toho cisárskeho rezu, bojím sa, že stratím kontrolu, že budem sama, že… že niečo zlyhá.“

Cítila obrovský strach z chystaného operačného zákroku – z tých sterilných sál, z rýchlych pohybov personálu, z toho, že bude len „pasívnym objektom“ na operačnom stole.,, A tak poprosila niečo, čo mnohé ženy ani nevedia, že je možné: „Môžete byť tam so mnou? Od začiatku až do konca?“

Keďže pracujem ako pôrodná asistentka v pôrodnici, ktorú si vybrala, tak som súhlasila. Vedela som, že jej strach nie je slabosť – bol to úplne prirodzený hlas jej materinského inštinktu, ktorý žiadal istotu. A práve to bola moja úloha: byť jej kotvou v tej búrke adrenalínu a neznáma.

Cesta k dôvere: Čo sme spravili predtým, než vstúpila na sálu?

Pred samotným výkonom som budúcu mamičku podľa svojich kompetencií dôkladne pripravila. Nestačilo len povedať „Všetko bude v poriadku“ – ona potrebovala vedieť, čo konkrétne sa bude diať.

• Prešli sme krok za krokom: Ako bude vyzerať príchod na operačnú sálu, kto všetko tam bude, ako bude prebiehať anestéza.
• Povedala som jej, čo môže cítiť: Tlak? Áno. Chlad? Možno. Ale žiadna bolesť – to bolo dôležité.
• Dali sme jej priestor na otázky: „Čo ak sa začnem triasť? Čo ak sa rozplačem?“ – „Môžete sa triasť, môžu ísť slzy, ale ja budem stále pri Vás.“
• Vytvorili sme si záchrannú frázu: Keď by panika stúpla, stačilo, aby povedala: „Potrebujem vedieť, čo sa práve deje.“ A personál jej okamžite odpovie.

Na sále: Keď strach stretol lásku

Keď nás zavolali na výkon, cítila som, ako jej ruka stuhla v mojej. „Nedokážem to,“ šepkala.

„Dokážete. Už teraz to robíte,“ odpovedala som a stiskom jej ruky som pripomenula: „Som tu s Vami Martinka. Až do okamihu, keď vám dajú do náručia vašu dcérku.“

„Čo ak sa prebudím a nebudem si nič pamätať?“ šepkala s očami plnými strachu.

„Budem pri vás až do okamihu, keď zaspíte,“ uisťovala som ju, „a hneď ako sa prebudíte, poviem Vám všetko, čo sa udialo. A váš manžel… on uvidí vašu dcérku ako prvý.“

A potom to začalo. Svetlá. Hluk prístrojov. Anesteziologička jemne položila ruku na jej čelo: „Teraz vám začneme podávať anestézu. Počítajte so mnou od desať – dole…“

Na „osem“ sa jej pohľad začal strácať. Na „šesť“ jej ruka v mojej povolila . „Dýchajte hlboko,“ počula som posledné slová anesteziologičky, kým upadla do pokojného spánku.

A potom – ten zvuk. Ten najkrajší zvuk na svete. Krik jej dieťatka.

Videla som, ako jej manžel, doteraz napätý v rohu sály v tej chvíli stratil všetky obavy. S láskou v očiach pristúpil k detskému lekárovi, kde mu položili do náručia ich dcérku. „Je dokonalá,“ zašepkal s hlasom, ktorý sa triasol dojatím.

A výsledok? Po cisárskom reze sa mamička krásne zotavovala. Keď som ju navštívila, už to nebola vystrašená žena, ale šťastná matka. S úsmevom a láskou v očiach sa spolu so svojím manželom tešila zo svojej krásnej dcérky. Jej cesta k materstvu, hoci začínala strachom, našla šťastný záver.

Vaša cesta k pozitívnemu pôrodu

Tento príbeh nie je len o šťastnom konci. Je o sile priznania si vlastného strachu a aktívnom kroku k jeho zvládnutiu. Táto mamička nečakala pasívne, kým strach zosilnie. Urobila to najlepšie, čo mohla – priznala si ho a vyhľadala podporu.

Preto, milé mamičky, ak aj vy pociťujete rôzne strachy spojené s tehotenstvom a pôrodom:

Nepotláčajte ich! Strach je normálny a má svoj dôvod. Popieranie len zvyšuje napätie.

Priznajte si ich úprimne. Sama pred sebou, s partnerom, priateľkou, alebo profesionálom (pôrodnou asistentkou, lekárom, psychológom).

Čo najskôr s nimi začnite pracovať. Hľadajte informácie, pýtajte sa, rozprávajte sa o svojich obavách. Vyhľadajte podporu pôrodnej asistentky alebo duly, ktorá vás môže sprevádzať a pomôcť vám pripraviť sa nielen fyzicky, ale aj psychicky. Navštívte kurzy prípravy na pôrod, ktoré sa venujú aj emóciám. napr. www.rodime.sk

Verte, že pôrod môže byť aj váš nádherný zážitok. Nie je to o úplnej absencii strachu, ale o tom, akú podporu a prostredie máte, ako ste pripravené a ako dokážete svoje emócie zvládať.

Keď strach prestane byť tajomstvom, ktoré vás izoluje, ale stane sa impulzom k hľadaniu podpory a riešení, otvára sa priestor pre dôveru, pokoj a silu. Pôrod má obrovský potenciál stať sa jedným z najsilnejších a najkrajších zážitkov vášho života – aj keď neprebehne úplne podľa plánu. Dovoľte si veriť, že to dokážete, a začnite s prácou na svojej pohode už dnes.